Nádvoří Las Noches

"Každý vie to čo mu je predurčené a na úsmev by mal byť zvyčajne dovôd nie ?"
Vytvoril som teraz niečo čo lietako ako sýkorka .

Usmejem sa ešte viac. Páči sa mi tvoja povaha! S tebou sa budem asi často smiať! Zasmejem sa. Oooh! Toto som už kedysi dávno videla ... je nádherný! Bol si niekedy v ľudskom svete Fly? Spýtam sa ho a usmejem sa.

"Asi áno ... pametám si takéto stvorenia ale svoj život tam nie .
A moja povaha .... sú aj lepšie ... "

To teda nie! tvoja povaha je taká akurát, len neviem či by som vydržala byť stále takto v pokoji ... aaah, chcem čaj ... Zasmejem sa. Môj život v ľudskom svete ... hmm ... pamätám si na vodu, veľa vody ... a potom na facku od niekoho ako otec a pád do vody ... ale viem že v kedysi som bola rovnaká ako teraz ... jednoducho to viem. Usmejem sa. Ak by som bola zlá, vykašlali by sa na mňa a šla by som do pekla ... ale keďže som tu musela som byť dobrá! Zahlásim.

"Hmm tak to neviem ... asi sa ti musela po tom prihodiť ešte niečo zlé ...
No a moja povaha sa mení ... dávaj si pozor ."

Hai! Dám si pozor! Usmejem sa a zasalutujem. Asi ma zabili ... alebo tak niečo ... ale už to nevadí! Odpustila som to! Usmejem sa.

"Zvyčajne každý stratí pamäť a ostane len málo ."

Strata pamäte musí bolieť ... viac ale bolí keď si na všetko sám ... Poviem mu. Je dobré že si vieš vytvoriť z Reiatsu takéto veci ... síce to zmizne ale vyvolávalo by to vo mne pocit že nie som sama ... a že viem vytvoriť život ... Usmejem sa naňho.

"Sám ... bolieť ... je to možné
A veľmi to ale nepomáha tieto tie moje výtvory ale zvyčajne sú k ničomu pokiaľ nemajú ublížiť ."

Ublížiť .. a k čomu je ubližovanie dobré Fly? Ubližovať niekomu sa ti aj tak vymstí ... Poviem mu. Privriem oči až nakoniec znovu zaspím.

Ja som namieril všetkými 10 prstami do okolia a z nich mi vyletelo 10 motýlkov a tie sa vznášali po okolí .
S nimi som sa mal v pláne zabaviť keďže niekto tu furt spal .

(No čo potrebujem si oddýchnuť no xD )
Cítila som čo urobil, nedalo mi to a pozerala som sa. Čo budeme robiť? Spýtam sa ho.

"Tak ja neviem ale zvyčajne dobré nápady nemám .
Tu po okolí je len púšt takže sa musíme zabaviť tu alebo vonku nejako sami .
No tak podľa teba čo by si rada robila ?"

Keď tu vôbec nikde nie je čo robiť, tak buď spím alebo kopem do piesku ... ak by tu bola voda, to by bolo iné ... ale myslím že by v nej plávala nejaká potvora ... ah ... Povzdychnem si a naberiem si do rúk piesok.

Môj pohľad je zaborený do piesku .
Aj keď nie doslova .
"Tak to je už nudný osud ...
Preto je lepšie sa vydať do ľudského sveta .
Tu môžme sedieť .
Chodiť ... rozprávať sa no činností tu veľa nieje ."

Chceš ísť do ľudského sveta? Spýtam sa ho, mám síce Descorrer ale použila som ho len pár krát.

"No tak tak je voda určite ... a zabaviť sa tam dá a nieje akcia takže nemusíme na nikoho útočiť ."

Žeby som nás tam skúsila dostať? Alebo ... umm ... neviem, ale ... chcela by som tam ísť znova. Zamyslím sa.

"No tak vidíš ... a bude to podľa mňa aj tak lepšie lenže ak nás tam niekto uvidí bude to len otrava ... "

Čo takto sa nejak zamaskovať? Zasmejem sa a zdvihnem sa. Tak ja to skúsim teda ... Pred nami sa zjavila brána Garganta a ja som pred ňou stála. Ideme? Spýtam sa ešte.

Vstal som a oprášil som sa .
Môj pohľad bol tak že som sa vždy pozeral tak aby som videl no mne do tváre poriadne nie.
"Tak môžme vyraziť ."

Usmejem sa, jemne ho chytím za rukáv a spolu zmizneme preč. (Presun)

presun.

Objavili sme sa tam kde sme boli, dopadla som na zem. Vydýchavala som sa.

"Ako to že ťa pobyt tam oslabuje ?"
Pozeral som k nej .