Nádvoří Las Noches

"Tak kto vie možno je to tak aj keď si myslím že je to trochu hlúposť .. platiť za niečo čo možne sme ani sami nechcely .... "
Pozrel som k nebu a sadol som si zasa opodial .

Tak ti poviem ... už som si na to za tých 200 alebo koľko rokov zvykla ... Zasmejem sa a sadnem si na zem.

"Tak to to trvá peknú dobu sa nedivím že si si zvykla to by si si podľa mňa aj zvykla na každodené jednorázové bodnutie mečom do brucha ."

Ja už si pomaly zvykám na to že mi NIEKTO páli cero do zadku ... tak sa nediv. Vyplazím naňho jazyk.

Pozrel som zasa k nej .
"Ako dnes by to bolo zasa keby sa zobudíš o pár minút neskoršie .
Som ťa chcel nežne zobudiť no tak sa nediv ."

To by bolo úžasne nežne ... ah, vidno že o nežnosti nemáš ani páru ... Zasmejem sa.

"Tak mierne no keď nie nežne ."
Povedal som presvedčenie .
"No a možno je to tak aj lepšie .
Že to mám možno trošičku pomýlené ."

Zachichotám sa a prídem k nemu, prejdem mu jemne rukou po líci a usmejem sa. Toto je nežnosť, ak by si ma vždy takto budil, tak by som si zvykla. Zasmejem sa.

"Hmm ... "
Prejdem očami po jej ruke a potom zdvyhnem pohľad viac k jej tvári .
"No ale toto je už také iné ... nieje to samozrejmé ....
Také iné proste neviem to dobre popísať ."

Nie? Ale keď som bola v ľudskom svete tak to takto robila matka z dieťaťom ... a nejaká žena z mužom ... Zamyslím sa.

"Tak musím ti povedať že viem že spoločenský som určite nebol .
Asi som žil niekde v lese teda myslím si to keď samé zvieratá žiadny človek .
Niečo také mi je cudzie ... ešte k tomu mi je to um ... "
Stále mi neprišlo vhodné slovo do úst možno hej no nechcel som ho vysloviť .

Nepríjemné? ... Umm, prepáč ... Sadnem si na zem a zdvihnem hlavu na oblohu.

"Trápne ... alebo táké niečo ... "
Dodal som po tom čo povedala ona .

To je ešte horšie ... už to neurobím ... Uistím ho a ľahnem si na piesok. Nechcem žiadne cero v zadku až zaspím okey? Vďaka .. Zasmejem sa a zavriem oči.

"To ti negarantujem docela ma to začalo baviť teda to prvé stálo za to a tá rekacia ."
Rovno sa mi to vybavilo .

Zasmejem sa. Oh? Takže si šťastný keď ti niekto povie že si gigantický baka? Pozriem sa naňho.

"Tak to zasa nie ... ale pobavila ma tá tvoja reakcia to je všetko ."

Tak to sa cení ... Zasmejem sa a zavriem oči, zaspím.

Ja som sa jemne vzniesol .
Letel som tak do 2m a tam som zastavil .
Akosi som mal chuť niečo rozkuchať no premáhal som to .
Trošičku som šalel .

Pootvorila som oči, všimla som si čo sa deje. Nerobila som ale nič, oči som znovu zavrela.

Šialene som sa usmieval do okolia .
Potom som zo mňa len tak vystrelilo cero .

Nastal obrovský výbuch .
Všetko sa otriaslo .
Ukľudni sa ... nič sa nedeje ... všetko je v poriadku .
Všetko horí .
Slizké je to tu , všetci krvácajú a mne d*be ... hlavne kľud .
Zahryzol som si do pery a stisol som päste .
Snažil som sa moju psychopatickú náladu zahnať .

Všimla som si čo sa deje a zdvihla som sa. Takže ... toto je jeho schizofrénia? A ja som si myslela že žartuje .... Vyletím k nemu. Flippy ... ? Si v poriadku? Spýtam sa ho, z obavami v hlase.

Vystrašene ma škublo lebo som si myslel že spí
"Čo chceš ?!
Zmizni a nechaj ma nič mi nieje !"
Hovoril som úplne iným tónom už vôbec nebol kľudný .

Neprekvapilo ma to. Pozri sa ako hovoríš ... to nie si ty ... Poviem mu a priletím bližšie, no nie veľmi blízko. Prečo sa neupokojíš? Čo sa stalo? Spýtam sa znova.

"Nič sa nedeje a nepribližuj sa !"
Chytil som sa za hlavu a zamieril som ďalej potom som na ňu skúmavo pozrel .
Zabijeme ju ?
Spravíme v nej dieru ?
Rozštvrtíme ju ?
Hlavou sa mi hmírilo veľa myšlienok .
Nie necháme ju ... pôjdeme preč a tam to spravíme no nie ju dobre !?
"Choď preč ... ublížim ti ... zabijem ťa ... radšej chod .... uvidíš prídeš o hlavu ... "
Zdalo sa že hovorím nezmyslí .