Nádvoří Las Noches

Cítila som ... že to ani nehovorí on. Ľudský svet hmm? A čo tam? Nejdeš si chytiť nejakého menosa? Spýtam sa ho.

Pustíš k vedeniu Flippyho? Alebo sa budem musieť rozprávať z jednou jeho osobnosťou? Spýtam sa ho a zdvihnem sa.

Nie nie si ... ja to rozoznám ... Usmejem sa naňho. Či musím k vedeniu pustiť Yuuki? Aby sa prebral? Spýtam sa ho.

Po tebe opičíme? Vypadni a pusť tam tú normálnejšiu časť ... baka. Poviem a prejdem si rukov vo vlasoch.

Šialene som sa usmial .
"Len aby si potom neplakala veď sama vieš z čím má ten pravý problémi .
Veď je to aj tak len vrach všetkých chce zabiť ... "
Po chvíľi som už mlčak a pozrel som priamo k nej .
"No ale aj tak sa snažím aby som nezabíjal len tak ."

A? Čo ja s tým? Poviem mu zlým hlasom, potrasiem hlavou. Takže si to teraz ty Flippy? Usmejem sa.

"No a kto iný by to mal byť ?
Hovorím stále som to ja ... "

Vydýchla som si. No o tom stále som to ja by som pomlčala. Zasmejem sa a ľahnem si na zem. Máš dnes niečo na pláne? Či súhlasíš z tým čo povedala tvoja druhá polovička? Spýtam sa ho.

Poškrabal som sa po hlave .
Čo som vlastne hovoril ?
"No ja neviem nechám to na tebe .
Nerád rozhodujem takto .
Ale zabíjať sa mi akosi teraz nechce ."

Usmejem sa, aspoň nie je rovnaký ako jeho druhé Ja. Hovoril si niečo v tom zmysle že chceš ísť do ľudského sveta ... ale nejdeme tam. Prepáč ale nechce sa mi ... zdá sa že mám teraz rovnaký problém ako ty ... tiež mám druhé Ja. Poviem mu.

"Ja to mu tak nehovorím som to stále ja .. len sa trocha inak chovám a mne to vadiť nebude a aj tak cítim že keby som zošalel mohla by si ma zabiť hneď dosť si zosílila a je to cítiť ."

Zdvihla som sa a chytila som ho za ramená, bol o dosť vyšší než ja preto som sa vznášala nad zemou. Tak to ... si vyhoď Z HLAVY! Nikdy by som niečo také neurobila! Okríkla som ho, chytila som sa za bok. Kso, kŕče. Pustila som ho a odletela som o kúsok ďalej, rohy na mojej hlave sa zmenšili že vyzerali len ako také malé pichliače.

Ja som priletel za ňou .
"Kto vie možno to raz urobíš ... možno nebudeš mať inú možnosť kto vie ...
Ale takto asi nie ... tie bolesti ťa akosi zmáhajú ."

Bolesť v mojom tele nie je nič v porovnaní z bolesťou zo straty priateľa. Ak by k tomu prišlo, nechám ťa tak ... nepohltím ťa, sama odídem a už ma neuvidíš. Poviem mu a kusnem si do pery.

"Nehovoril som náhodov niečo podobné ja ?
Ale ako som povedal je to najlepšie riešenie aj keď tak poznáš samotu ja to tak robím stále .
A ver tomu že niekedy to bolí ."

Nikdy viac už nechcem zažiť samotu ... a ty by si nemal tiež ... Poviem mu a spadnem na rovné nohy. Teraz už pochybujem že som spravila dobre že som si vzala Kenza do seba. Snaží sa ma posadnúť .. je príliš slabý. Poviem potom.

"Tak ho pohlť ty a stráv ho ... a bude pokoj .
No ale neviem či môžeš samú seba pohltiť ."

Zasmejem sa. Už som ho pohltila, možno ho von dostala moja túžba po vojne či boji ... Poviem mu.

"No kto vie ale ja si myslím že sa veľa nezmení len u mňa s to zhoršuje stále viac a viac .
Aj keď som nezistil ako to obmezdiť viem že už ti neublížim ."
Pokiaľ neprejde premena 2 ....

Neublížiš? Hmm ... myslím že tvoje druhé ja ma chce pohltiť ... ak by prišlo k najhoršiemu tak kľudne ... Usmejem sa naňho. Znovuzrodím sa .. Dodám do ticha.

"No ale teraz ... ako v tedy som to hovoril že sa môže stať ale nedovoľ to viem že si na to už dosť silná .
A áno chce ťa pohltiť zdáš sa mu na zjedenie ."