Nádvoří Las Noches

Som silná ... to áno ... Poviem mu a pousmejem sa. Myslím že ak by som bola človek, sčervenala by som. Zasmejem sa z chuti.

"No ... ja by som ti aj povedal čo by som robil keby som bol človek lenže to neviem ."
Dodal som len tak a iba som si ju prezrel .
No tak .. čo ju trochu postrašiť .. to nič zlé nespraví .
Nóó nebuď srab
Sklopil som svoj zrak tak že okolo mojích očí bol tieň a vyzeralo to na taký tmavý temný pohľad .

A ten tieň mal byť čo? Spýtam sa ho a usmejem sa. Zasa ty? Dodám do ticha.

"Ehm nie neboj ... len zasa presvieča ."

Aby si ma vystrašil? Alebo niečo podobné? Vnímam to ... cítim to ... Usmejem sa.

"Ako to môžeš cítiť ?"
To je nemožné a keby hej tak sa jej musíme zbaviť lebo nás ohrozí !

Cítim napetie ... vo vzduchu, v človeku, v espade ... jednoducho to cítim ... Poviem mu. Je to niečo podobné ako ... slabé čítanie myšlienok ... Dodám.

"No tak to je v podstate ale dobré aspoň vieš kedy sa niečo chystá ."
Zaútočíme že áno ? Teraz prosíím bude konečne naša !
A všetko dokončíme a už ťa nechám vážne !
Mal som sklopený zrak snažil som sa ho zo seba dostať .
No teraz mi ešte nerobil problémi .

Chce útočiť ... všakže? Spýtam sa a pozriem sa iným smerom.

"Nie nechce ... "
Zaklamal som a pritlačil som si jednu ruku k telu druhú som stisol v päsť .
"Je to v poriadku zvládam ho ."

Môžeš ho uvolniť ... a zaútočiť ... nechcem ťa ale zabiť. Poviem mu iným hlasom.

Provokuje vidíš to provokuje !
Idem na ňu !
"Viež že keď niečo takéto hovoríš už tak sa mi mu dosť ťažko bráni ?"
Oči mi zasvietili .

Chcem ti ho zobrať ... a dať ho do seba ... Poviem mu. Chceš slobodu ... nie? Dodám.

"Ako chceš odobrať časť z mojej hlavy ?
Psyhyckú poruchu neodoberieš .
Jediné čo som pohltil bola moja spoločníčka hovoril som ti to ."
Sem tam vo mne škublo chcel som na ňu zaútočiť .

Čo ak je ona na vine že sa toto udialo? Spýtam sa znova.

"Neviem ... ale ona bola moja spoločníčka ak mi ju odoberieš odoberieš mi aj zbrane .
A tu keď je niekto slabý rýchlo zomrie ."

Takže ona je .. tvoja premena ... Poviem mu, skloním hlavu.

"No částečne ... je skombinovaná .
Preto ak prejdem do premeny dva som na úrovni espádi 1 ."

Aha ... takže žije v tebe? Nemôžem ju zobrať, to ale znamená ... ah. Bola som zmetená. Kso, chcem pomôcť a nemôžem ...

Chcelo sa mi smiať čo bolo čudné snažil som sa to zahnať .
"Dnes mi je strašne divno ... a to som sa cítil normále ."
Pusti ma ... veď sama to chcela sme už jednou súčasťou tak na to mám právo nie ?

Bude to mnou ... prepáč mi ... Poviem mu a otočím sa naňho. Mojou obranou neprejde, sám necíti že v okolí je moje Reiatsu a okolo mňa je bariera.

"To určite nie .... a aj keď možno hej necháme to tak ."

Fajn .... Usmejem sa naňho vďačne a ľahnem si na zem. Rohy mi úplne zmizli a ja som pomaly zaspávala.

Ja som mieril ďalej kde som si sadol keby ma chytil rapl nechcel som aby bola po ruke .

Ako som si ľahla, Reiatsu zo mňa doslova vytrysklo a ja som zaspala. Okolo mňa bol hrubý štít.