Nad strechou las noches

Doleteli sme sem .

Lietala som vedľa neho. Waa ... to je krása ... Usmejem sa.

Doskočil som potom na jedno vyvýšené miesto .
"Sem by sme mali len z premonov chodiť ."

Prečo? Spýtam sa ho.

"Lebo toto miesto je obklopené samími silnými tvorami ."

Ale v premene ... vyzerám strašidelne ... Poviem mu a skloním hlavu.

"Mne sa iba zmení farba očí .
Mám najmenej viditeľnú premenu .
Až na ehm ... to je jedno ."

Až na? Ja keď sa zmením tak ... som ako drak ... taký podivný ... Zasmejem sa.

Moja druhá podoba .... to nesmie nikto vedieť .
"Tak drak .... to nevadí ."
Neodpovedal som na to a chcel som odbočiť od témi .
"Prejdeme na niečo ako tú lúku bez trávy ."

Neodpovedal si ... ak nechceš, tak nemusíš. Usmejem sa. No lenže tá podoba je dosť divná, použila som ju len raz ... poviem, zletím na tú lúku.

"Hmm ... "
Doletel som k nej .
"No môže byť iná no si to stále ty .
A na výzore nezáleži ... "

Keď som v premene ... nie som to ja ... mám podivnú masku, všetko je na mne podivné ... bojím sa ... Poviem a kopnem do piesku. Ale je tu pekne ... Usmejem sa.

"Takže sa bojíš sama seba ?
Tak to sme dvaja ... ja vždy zošaliem .
Preto bývam len v tých meniacich sa jedine očiach ."

Nemám rada keď sa zmením, potom sa neovládnem ... a ... Potrasiem hlavou. Moje oči sa zmenia na jasne modré ... a až potom sa zmením úplne. Usmejem sa.

"Tak to sme teda zaujímavá skupinka .
No podľa mna sebe aj tak neublížime .

Sebe nie ... ale čo iným? Poviem ti, nechcem zabíjať ... zabíjam len keď musím ... nie preto že chcem ... je to ... ah ... Potrasiem hlavou. Mám divné reči ... Usmejem sa.

"Nemáš ... a zabijáť ... je nutné len z hladu .
A ten ja v sebe viem utíšit .
Sme si docela podobný .
Aj keď ty si niesi nudná a si vysmiata ."

Z hladu ... už dávno som nejedla, a ani nemám chuť ... Ty nie si nudný Fly ... Usmejem sa naňho.

"Umm ďakujem ... naozaj ."
Sadol som si na tú "lúku"
A pozrel som k nebu .

Je krajšie než to čo obvykle vidíme ... že? Usmejem sa a sadnem si neďaleko.

Jedným očkom zablúdim smerom k nej .
"Umm áno to je ...
Páči sa mi tu no nechodím sem .
Sám je to o ničom .
Strašne ticho .
Popravde aj keď som sám nemám rád samotu .
No ale dá sa tak trochu zvyknúť ."
Pozerám zase hore .

Nemáš rád samotu? Zasa niečo nové čo o tebe viem! Ja tiež nemám rada keď som sama ... a je to nuda pokiaľ nemáš niekoho ... ty si Espada 4 však? Ja som 3 ... Ukážem na číslo na stehne.

"Ja mám svoje na hrudi ... no a áno v tomto a v prvej premene som 4 .
Ale zasa tá samota zasa také strašné to nieje .... vôbec mi to nevadí ."
Chcel som to zatĺcť .
"Ale veľmi si na mňa nezvykaj som svina ... a keď neveríš uveríš ."

Nevadí ti to? Škoda že som Vás nenašla skôr ... Poviem a pousmejem sa. Nie si zlý ... Usmejem sa naňho.

"Tak teraz nie ale vravím dávaj si pozor kto vie čo ma popadne ."
Prvý krát po dlhej sa mi zmení moja kamenná tvár na šialený úsmev .