Nádvoří Las Noches

To ale neznamená že budem ničiť svoje schopnosti na niečo tak nechutné ako ľudský svet ... ešte by som tam uvidela potomkov svojho ... ale to je jedno. Odfrkla som si.

"Hmmm,dobře...zůstaneme."

Ale keď tu nie je čo robiť?! Pritom ani espada nie je kompletná!? Bola som nahnevaná. Musela som sa upokojiť.

A čo mám ako robiť? Tancovať tu brušné tance? Aaah ... to nemá zmysel ... vydýchnem si a sadnem si na zem. Potom sa ale prudko postavím a rýchlo zmiznem preč, zvírim za mnou prach. (Presun)

Stále som bol tu a nič sa nedialo preto som mal privreté oči a počúval som okolie .

Hneď ako sa tam objavím, ľahnem si na zem a zaspím.

Divnéé .....

Prehodím sa na druhý bok a spím ďalej.

Ako sa prevalila vypálil som jej slabučké tenké cero do jej pozadia .

Prudko som otvorila oči. BAKA!? VÁŽNE SI OBROVSKÝ GIGANTICKÝ BAKA!? okríknem ho a kopnem mu do tváre piesok. Teraz aby som si hľadala nové kraťasi ... Aj ty tu len sedíš a nik ti cero do zadku nepáli! Okríknem ho.

Mal som sklopený pohľad takže mi piesok nič neurobil .
"Baka ?
Ja som espáda .
A je tu trašné ticho .
Inak ta diera v oblečení nieje vidno ."

Si hlavne baka, ty baka ... máš pravdu je tu ticho ... niečo vážne sa asi bude diať, a tá diera v oblečení ... až sa vrátim z ľudského sveta niečo si prinesiem alebo si niečo nájdem ... aaah, tu je nuda ... Prídem bližšie k nemu a sadnem si naproti, nesedíme blízko seba. Hmm ... zelené vlasy ... to znamená že budeš mať aj zelené oči ... Poviem a opriem sa o stĺp.

"Teraz hej ... v premene ich mám žlté .
Ale to je aj tak jedno keďže cez vlasy vidno nebudú .
A ešte raz opakujem báka niesom nevolám sa tak otravka chan "

Tak ako sa voláš Baka-chan? Ako som povedala som Yuuki ... Otravka-chan ale nie je zlé .. Poviem mu a zasmejem sa. Mne sa oči menia na modré ... občas .. Zasmejem sa.

"Moje meno nieje podstatné ...
A k tomu k espáde sa vôbec nehodí ale keď tak budem Fly ... "

Nehodí k espade? Každé meno je podstatne ... no nič budem ťa teda volať Fly ... okey? Pozriem sa naňho. Hmm ... bodaj by tu nebola taká nuda ... a bodaj by tu bola voda ... mrmlala som si.

"Nuda sa dá ľachko zahnať no keď si na ňu zvykneš ani nevadí ...
A vodu tu nenájdeš ."
Namieril som na ňu prstom ako keby som chcel vystreliť cero .
Ale ofinu som mal v očiach .

To je dosť kruté ... voda by to tu dopĺňala ... Pozriem sa naňho. Zasa cero? Aah ... Povzdychnem si a priložím na jeho prst ten môj. Potom sa zasmejem a prst dám preč. Gomene ...

Z môjho prstu vyletel motýlik z rieatsu .
Teda keď odtiahla svoj prst .
"Možem to cero tvarovať ...
A nepostrehol som čo si tým chcela takže to nevadí . "

Ten motýlik bol nádherný. Je to krásne ... fakt ... a to gomene bolo za to že ... no už ani neviem, jednoducho som to povedala ... Usmejem sa.

"Ospravedlnovať sa za nič je docela divné aj ke%d dôvod tam musel byť nejaký skrytý ."

Skryté dôvody? Ooo, cíť sa polichotený ... zasmejem sa. No ospravedlnila som sa za to že som sa ťa dotkla ... myslela som že ti to bude vadiť ... Poviem mu po pravde a usmejem sa.

"Niečo ako dotyk by vadiť nemal pokiaľ nieje v úmysle niekoho zabiť .
Taký dotyk nemusí nikto ."
Motýlik pristál u nej a zmizol .
"Na to že si espáda si docela usmevavá ."

Ja nezabíjam ... nemám to v povahe ... Usmejem sa. Som espada ... hmm asi takých 200 rokov ... Zasmejem sa. Z ľudského života si pamätám aká som bola, a zachovalo sa to aj tu ... pamätám si aj ako som zomrela ... a potom už len tmu. Poviem mu. Ten motýľ bol krásny, kiežby som aj ja vedela niečo také ... Povzdychnem si.